WeleslaW

V čase Džadov sme si uctili našich predkov zapálením sviec na ich vyzdobených hroboch a prizvali sme ich k nášmu slávnostnému jedlu. Vďaka Mokošinmu kruhu sme nedávno vykonali aj zádušnicový obrad pri Raslavkameňi. Nebolo nás síce veľa, ale obrad bol vykonaný. Prečo vlastne?

Čoskoro nastane čas, keď naši predkovia slávili sviatky s cieľom spomenúť si, vzdať hold a poďakovať za pomoc, opateru i samotnú existenciu svojim predkom. Obrady v podobe spoločného hodovania sa zvyčajne vykonávali na hroboch predkov, kde sa zakladal posvätný oheň a na hroboch sa nechávala poživeň z obradnej hostiny, ktorá sa tam konala v predvečer prvého novembra.

Už je čas. Nedávno nastal jeden z významných dní v roku - Deň jesennej rovnodennosti. Tento deň nebol pre našich predkov len obyčajným dátumom v kalendári, ale vyvrcholením celého obdobia s výrazným jesenným charakterom. Vysoká zver začína svoje nočné "koncerty", príroda sa mení pod dotykom jesene a odieva sa do hrejivých farieb. Zároveň cítiť, ako sa so západom slnka postupne ochladzuje.

V predkresťanskej Slovanskej tradícii tento sviatok TURÍC, inak aj LETNÍC či RUSADLÍ patril pravdepodobne k tým najvýznamnejším. Slnko síce ešte nenadobudlo svoju plnú moc a kým príde ten deň najdlhší, obdobie jarných sviatkov vyvrcholí a v podstate bude aj uzatvorené práve týmto sviatkom.

              Čas prebúdzania pominul. Dni Jura začali nový pracovný cyklus. Nastáva čas kvitnutia, plodnosti a lásky. Bohyňa Živa  prichádza, aby čochvíľa prevzala žezlo od Vesny.  V starovekom Ríme bol začiatok mája zasvätený bohyni Flóre. Kelti v tom čaase slávili  sviatok Beltain a Germáni Walgpurinu  noc. Pre Slovanov je májový deň medzi jarnou rovnodennosťou a letným slnovratom dňom svadby Svarožiča Dažboga, boha slnka, a Živy, bohyne života. V skutočnosti tento deň by  mal pripadnúť až