V čase Džadov sme si uctili našich predkov zapálením sviec na ich vyzdobených hroboch a prizvali sme ich k nášmu slávnostnému jedlu. Vďaka Mokošinmu kruhu sme nedávno vykonali aj zádušnicový obrad pri Raslavkameňi. Nebolo nás síce veľa, ale obrad bol vykonaný. Prečo vlastne?
Podujatia: Dušičkový obrad pri Raslavkameňi
Nastáva doba temna. Naši predkovia toto obdobie nazývali stridžným časom a trvalo od Džadov, či Zádušníc, až do Kračúna, čiže Vianoc. Verilo sa, že hranica medzi svetom živých (Jav) a svetom podsvetia (Nav) je tenká, čo umožňuje mŕtvym predkom, ale aj rôznym iným bytostiam či strigám a bosorákom, ľahší prístup medzi ľudí. Preto naši predkovia vykonávali rôzne obrady. Jedným z nich, a vlastne tým prvým, bol obrad spojenia sa s predkami, poďakovanie im za doterajšiu priazeň, žiadosť o pomoc a ochranu v nadchádzajúcich dňoch a, v podstate, poďakovanie za samotnú existenciu. V rámci tohto obradu sa vzývali božstvá Mokoš a Veles.
Náš obrad bol jednoduchý. K Raslavkameni, posvätnému oltáru, sme položili naše obetiny. Po duchovnom očistení miesta a účastníkov obradu sme rozjímali nad tým, čo sme v uplynulom období zažili a čo nás čaká. Predtým, než sme začali opekať a hostiť sa, prizvali sme predkov, aby s nami hodovali pri posvätnom ohni.
Takýto obrad, aký sme vykonali, zvykol nahrádzať návštevu hrobov predkov, ak to nebolo možné. Mal tiež zabezpečiť prepojenie s nimi. O ďalších stridžných obradoch si povieme v nasledujúcom článku.
