WeleslaW

   Skôr ako sa nové slnko zrodí, čaká nás ešte niekoľko v slovanskej tradícii významných dní. Tieto dni, pôvodne stanovené na základe lunárneho kalendára, sa zachovali až do dnešných čias a ustálili sa na nedávny deň Barbory, ale aj Mikuláša a Lucie, ktorá ukončuje čas stridžných dní, po ktorom nastupuje slnovratné obdobie, dnes nazývané Vianoce.

   Samozrejme, obrady všetkých posvätných dní stridžného obdobia boli zamerané na ochranu obydlia a celého hospodárstva pred mocnosťami temna, strigami a zlými besmi. Hlučné obradné obchôdzky, pri ktorých sa práskalo bičom, bubnovalo a trúbilo na trombóny, boli spojené s obsypávaním obydlí zrnom či makom, prostredníctvom ktorého sa mala vytvoriť nepreniknuteľná čarodejná hranica. Podobne aj kreslenie cesnakom alebo posvätnou kriedou ochranných symbolov na dverách a oknách malo za cieľ zabrániť, aby zlo v podobe chorôb, nešťastia a zmaru preniklo do obydlí.

   Počas dní Barbory, Mikuláša a Lucie pribúdajú k obradom aj čarodejné praktiky, ktoré majú zlo, ktorému sa predsa len podarilo preniknúť z obydlí, vyhnať. Pri vyháňaní besov chorôb, ako Hostec a Čuma, mala byť nápomocná, a to hlavne počas stridžného splnu, ochrankyňa pred chorobami a temnými silami, bohyňa čarov a liečenia, mesačná bohyňa Luna.

   Príchod týchto bytostí chorôb pre Slovanov nebol náhodný. Vedeli totiž, že tieto bytosti sa zjavujú najčastejšie tam, kde je neporiadok a špina. S touto vedomosťou sa teda viaže aj obradné vymetanie kútov počas stridžích dní, no najmä ustálené na deň Barbory. V tento sviatočný podvečer sa konali obchôdzky najčastejšie dvoch dievčat, zahalených do bieleho rubáša. Devy mali tváre zamúčené alebo zahalené šatkou, aby ich besovia, ktorých prišli vyhnať, nespoznali. V rukách mali husacie krídlo a metlu, ktorými symbolicky vymietli kúty v dome, čím mali vyhnať besov chorôb z obydlia. Ďalším tradičným zvykom na sviatok Barbory bolo vnášanie čerešňových konárikov ako symbolov čistoty do obydlia.

   Temnota a zlo prenikajú a zmocňujú sa bytostí vždy ľahšie tam, kde je Hnev a Svár. Preto predtým, ako skončili stridžné dni, nastal deň, kedy bolo vhodné urovnať spory a hádky, vrátiť požičané či vzájomne si spraviť radosť malým darčekom. Dňom s takýmto poslaním sa stal deň, ktorý sa pod vplyvom kresťanstva ustálil na deň Mikuláša. V tento deň sa pôvodne konali aj obradné obchôdzky s Dedom – symbolickou postavou prapredka. Dedo – postava v obrátenom kožuchu s maskou – bola sprevádzaná zvyčajne medveďom, symbolizujúcim Velesa, ktorí tak svojím príchodom posväcovali obydlie a hospodárstvo. Po ich odchode hlava rodiny vykonala obrady pri domácom oltáriku, kde položila obetiny určené Stopianovi, ako aj Domovníkovi, Hadovikovi, Chlevnikovi, Humníkovi a mnohým iným domácim čarodejným bytostiam, ktorých úlohou bolo ochraňovať domácnosť. Zvyčajnou obetinou bola miska mlieka alebo medu. Všetky tieto bytosti boli transformované do bytostí Mikuláša, anjela a čerta.

No a nakoniec je tu Lucia, kedy sa obrady a tradície ostatných stridžích dní často zlučovali. Na Luciu nebolo nezvyčajné, ak na dvere domu zabúchali deti so zamúčenými tvárami, rovnako ako zamazanými popolom, v rukách s metlou, husacím krídlom či vyrezávanou tekvicou so sviečkou vo vnútri. V tento deň končia stridžné dni a je to posledná možnosť vykonať všetky obrady v jeden deň a pridať k nim aj odstránenie pavučín z rohov príbytka. Verilo sa, že pavúky okrem hmyzu zachytávajú do svojich pavučín aj nešťastie, chorobu a zmar, a v tento deň je dobré tieto pavučiny odstrániť.

Po tomto dni už len čakať na zrod nového slnka.

Ja vám prajem, aby vás predkovia ochránili aj v tomto období a aby vás besovia chorôb obchádzali.