WeleslaW

   Skôr ako sa nové slnko zrodí, čaká nás ešte niekoľko v slovanskej tradícii významných dní. Tieto dni, pôvodne stanovené na základe lunárneho kalendára, sa zachovali až do dnešných čias a ustálili sa na nedávny deň Barbory, ale aj Mikuláša a Lucie, ktorá ukončuje čas stridžných dní, po ktorom nastupuje slnovratné obdobie, dnes nazývané Vianoce.

Prvého novembra nastal ten čas, keď sa začalo zreteľne približovať obdobie Stridžných dní a teda aj dní, keď naši predkovia vykonávali rôzne obrady. Čo sú to však tie Stridžné dni?

V čase Džadov sme si uctili našich predkov zapálením sviec na ich vyzdobených hroboch a prizvali sme ich k nášmu slávnostnému jedlu. Vďaka Mokošinmu kruhu sme nedávno vykonali aj zádušnicový obrad pri Raslavkameňi. Nebolo nás síce veľa, ale obrad bol vykonaný. Prečo vlastne?

Čoskoro nastane čas, keď naši predkovia slávili sviatky s cieľom spomenúť si, vzdať hold a poďakovať za pomoc, opateru i samotnú existenciu svojim predkom. Obrady v podobe spoločného hodovania sa zvyčajne vykonávali na hroboch predkov, kde sa zakladal posvätný oheň a na hroboch sa nechávala poživeň z obradnej hostiny, ktorá sa tam konala v predvečer prvého novembra.

Už je čas. Nedávno nastal jeden z významných dní v roku - Deň jesennej rovnodennosti. Tento deň nebol pre našich predkov len obyčajným dátumom v kalendári, ale vyvrcholením celého obdobia s výrazným jesenným charakterom. Vysoká zver začína svoje nočné "koncerty", príroda sa mení pod dotykom jesene a odieva sa do hrejivých farieb. Zároveň cítiť, ako sa so západom slnka postupne ochladzuje.