V dávnych časoch sa na poliach, a teda v blízkosti ľudských obydlí sa objavovali čarovné bytosti síce prepojené so zemou, ale zároveň úzko späté s človekom a jeho prostredím. Tieto bytosti mohli byť pôvodne považované za víly či škriatkov, prípadne za duchov či besov.
Čarovné bytosti polí boli zväčša k človeku dobrotivé a priateľské a často ich príchod predznamenával dobrú úrodu, ako tomu bolo v prípade bytosti zvanej SPORIŠ. Tento duch poľa sa najčastejšie zjavoval ako mládenec v slávnostnej jasnobielej tunike, a tak ho niekedy volali aj BELOŇ. Okrem tuniky bol často opisovaný aj s bielymi vlasmi a jasnými očami. Je možné, že táto bytosť bola stelesnením niektorého z agrárnych božstiev, ako napríklad Polevik či Jarilo. Prípadne pôvod tejto bytosti by mohol byť spojený s duchom prapredka rodiny alebo občiny.
Na poliach sa však zjavovali nielen dobré bytosti, ale aj bytosti či skôr strašidlá, ktoré škodili pri práci, prípadne trestali za nedodržiavanie pracovných zvykov a príkazov. Takou bytosťou bola napríklad SERPOĽNICA. Jej zobrazenie bolo rôzne. Zjavovala sa niekedy ako krásna deva, inokedy ako zhrbená starena. Spoločným znakom oboch zjavení bol kosák, ktorý vraj mal slúžiť na usekávanie hláv. V prípade, že išlo napríklad o zákaz práce na pravé poludnie, zjavovala sa na poli POLUDNICA a potrestala ľudí úpalom, chorobou, prípadne zranením, ktoré mohlo viesť až k smrti.
Ak sa na poli zjavila Serpoľnica, Poludnica či iné nebezpečne vyzerajúce stvorenie, nikdy to nebolo dobré znamenie. Predznamenávalo to nešťastie v podobe škody na úrode, či dokonca pracovný úraz, neraz so smrteľným následkom. Aby sa hospodár vyhol príchodu takýchto poľných besov, vykonával v sviatočných dňoch požadované obrady ako obchôdzku s fakľami, obradnú orbu či vykonávanie posvätných chorovodov, spevov a požehnaní. Taktiež sa do stredu polí alebo na ich hranice vešali rôzne amulety, čarovné symboly a byliny. Tieto ochranné prostriedky sa vešali na poľných strašiakov, ktorí takto strážili a odháňali od poľa nielen škodlivú zver, ale aj zlých poľných besov.
Naopak, Sporišovo zjavenie bolo požehnaním od bohov či predkov. Jeho príchod na pole či hospodárstvo predznamenával dobrú úrodu a zdravie statku. Na poli sa zvyčajne zjavoval na jar, ale hádam ešte častejšie to bolo pred žatvou a zberom úrody. Sporiš bol považovaný aj za ochrancu polí i celého požehnaného majetku, a to nielen pred zlodejmi, ale aj pred ohňom či inými prírodnými pohromami. V prípade nebezpečenstva sa Sporiš zjavoval v snoch, aby na nebezpečenstvo gazdu upozornil. V prípade tejto bytosti je jednoznačne okrem agrárnych vlastností cítiť aj prepojenie na bytosti domova či ľudské čarovné bytosti.
Samozrejme, pole bolo požehnávané hlavne v mene bohyne Mokoš a jej muža Velesa, ktorý v sebe spájal práve agrárne čary so silou predkov. Ďalej to boli ich synovia Polevik a Kurent.
