WeleslaW

ŠKRIATOK je obšírne pomenovanie na definovanie druhu čarodejných bytostí vyskytujúcich sa v prostredí hôr, lesov, lúk, ba aj v prostredí ľudí. Tieto bytosti sa líšia vzhľadom, vzrastom, vlastnosťami a povahou.

S predstavou podzemného národa horských bytostí bolo u našich prapredkov najviac späté pomenovanie TRPASLÍK. Trpaslíkom sa pripisuje veľká remeselná zručnosť, kováčske umenie a vedomosti týkajúce sa spracovania kovov, ako aj iných nerastných bohatstiev a ich ťažby. Medzi ich hlavné vlastnosti patrí, napriek ich malému vzrastu, obrovská fyzická sila a neodmysliteľné čarodejné schopnosti.

Naši predkovia však poznali aj škriatkov, ktorých volali PERMONÍK či PIADIMUŽÍK, a boli to bytosti konkrétne spájané s baníctvom. Podobne, odkedy ľudia začali premieňať lúky a lesy na polia, bytosti ako ĽUDKOVIA, KRASNOĽUDKOVIA, či SKRBLÍCI sa tomu prispôsobili a stali sa z nich bytosti polí. Ich opis sa často podobal na opis škriatkov a trpaslíkov, no na rozdiel od nich sa tieto maličké chlpaté bytosti s veľkými ušami sa s obľubou obliekali do pestrých šiat. Vzhľadom na ich dobrotivú povahu sa často spriatelili s ľudskými rodinami a pomáhali im pri hospodárení.

Celosvetová predstava škriatkov, permoníkov alebo trpaslíkov je všade podobná a to ako malá kultivovaná a upravená bytosť detského, mnohokrát aj menšieho vzrastu,  no vždy s dlhými fúzmi a bradou, špicatými ušami.  Oblečenie je tiež popisované skoro rovnako. Sú to plátenné nohavice a košeľa, kožená zástera, kabát alebo vesta rovnakej farby ako ich čiapka. Tieto bytosti sú často opisované, ako nesú v rukách lampáš, kladivo, čakan, alebo pred sebou tlačia fúrik. Neraz sú tieto ich atribúty celé zo zlata a majú čarodejnú moc. Škriatkovia sa neraz zjavovali nielen vo svojej tradičnej podobe, ale aj ako plamienok či iskrička, prípadne ako nejaké malé zviera, napríklad biely zajac.

Zo severských legiend prenikli do slovanského duchovna predstavy o trpaslíkoch, ktorí majú atribúty bojovníka, a teda sú zobrazovaní v ťažkom brnení s bojovým kladivom alebo obojstrannou sekerou. Takéto ich vyobrazenie splýva s ich pôvodnou predstavou ako strážcov priechodov medzi svetmi, prípadne strážcov ukrytých pokladov.

Vlastnosť na ktorú nehodno zabudnúť, je veselosť, obľuba spevu, hostín a zábavy.

Druh škriatka, volaného ŠKRET, je svojou prirodzenosťou temný a zlý. Tieto bytosti sú zobrazované ako besi, celé chlpaté, s mocnými pazúrmi a zubami dravca. Už len málo sa ponášajú na človeka a viac pripomínajú dravého zvera či krvilačnú beštiu.

Škriatkovia a trpaslíci sú často nápomocní dobrým ľuďom, avšak zlých prísne trestajú. Pomoc týchto bytostí je často podmienená splnením úlohy, uhádnutím hádanky alebo osobnostnou zmenou človeka. Baníci v minulosti prinášali permoníkom obetiny, aby získali ich ochranu a pomoc pri práci.

Škriatkovia sú, podobne ako obri, zosobnením zemských síl, no symbolizujú, že aj malá bytosť môže byť nesmierne mocná, múdra, zručná a môže svojou snahou dosiahnuť nesmierne veci. Za vládcov škriatkov sa považuje božský pár Kovlad a Runa.