Viera predkov odzrkadľovala poznanie, že strom, rastlina, ba i huba má svojho ducha, svojho sejnu. SEJNA, prípadne lesná víla, sú pomenovania pre bytosti zosobňujúce strom či inú rastlinu, v iných kultúrach známe ako nymfy, prípadne stromové víly.
Víly sú vo všeobecnosti čarodejné bytosti Zeme ktoré, podobne ako škriatkovia, sa vyskytujú v rôznych prostrediach a sú opisované v príbehoch po celom svete. Najznámejšie boli ako vodné bytosti.
Stromových sejnov môžeme vnímať ako niekoľko metrov vysoké, štíhle postavy podobné človeku, úzko späté s jednotlivými stromami. Pri menších rastlinách či hubách to bývali bytosti skôr podobné škriatkom, alebo bytosti ešte menšieho vzrastu. Sejna stromov vyzerá, akoby mal namiesto kože kôru a miesto vlasov listy. Niekedy sa podoba sejnu odtláča do kôry stromu, a potom je možné vidieť na kmeňoch stromov rôzne tváre. Takéto stromy vraj dokážu aj chodiť a v dnešnej dobe ich poznáme ako enti.
MAVEKYŇA je pomenovanie pre lúčnu či poľnú vílu, rovnako ako aj pre vílu lesnú.. Obrazce v obilí či na lúke sú vraj nimi vytvorené pri nočných tancoch.
Lesným vílam je všeobecne pripisovaná schopnosť premeny na rôzne čarodejné zvieratá. Mohli byť videné aj ako malé, poletujúce bytosti s krídlami motýľa či vážky, najčastejšie však, rovnako ako iné druhy víl, to bývali krásne devy, odeté do takmer priesvitných šiat s dlhými vlasmi.
Niektoré lesné víly, vnímané ako bytosti žijúce v dutinách stromov či v ich korunách, mohli byť aj devami, ktoré sa vílami stali v prípade tragickej smrti, alebo boli stvorené ako ochrankyne samotnými bohmi Svetogorom, Magurou či iným božstvom.
Spoločným znakom sejnov, sú hlboké a žiarivé oči, odzrkadľujúce nekonečnú múdrosť. Tá pramení v stálom spojení s Matkou Zemou, prepojení s vodou a do výšky sa týčiacim priestorom a v tom, že ich telami prúdi teplo slnečného ohňa. Tak rastliny môžu slúžiť ako spojnice medzi svetmi Prav, Jav a Nav.
Rastliny vedia uchovávať vedomosti, spomienky a komunikovať medzi sebou, dokonca i s inými bytosťami, vrátane človeka. Rastliny tak našim predkom prezradili mnohé zo svojich liečivých i čarodejných vlastností a dali návod na spôsob ich použitia.
Sejnovia stromov sú zvedavé bytosti, a tak niekedy v nočnom čase odchádzajú od svojho stromu na potulky. Človek má potom v nočnom lese pocit, že sa naňho niekto pozerá, a mnohokrát to môže byť pravda. Sejnovia sú však priateľskí k ľuďom a radi ich vypočujú, prevezmú časť trápenia alebo vyrieknutú prosbu prepošlú do iných svetov. Stačí pristúpiť k stromu, položiť na neho ruky alebo sa o strom oprieť a rozprávať.
Lesné, poľné a lúčne víly bývali k ľuďom vľúdne a nápomocné. Mnohokrát tieto víly žiadajú ľudí, aby si s nimi zatancovali, za čo ich potom obdaria. Niektoré víly vzali na seba ľudskú podobu, aby sa mohli stať manželkami smrteľníkov. Takéto víly boli potom známe ako chýrne bylinkárky či liečiteľky a vždy dobré gazdiné a matky.
Samozrejme, aj sejnovia a víly sú úzko spätí s božskou Matkou Zemou, za ich vládcov však boli považované božstvá ako Svetogor, Magura a bohyňa Luna.
