OBOR, OBLUDA
Obri sú čarodejnými bytosťami, často spájanými so vznikom pohorí, kopcov, útesov či rôznych skalných útvarov, dokonca so vznikom samotných svetov, ako aj toho nášho. Tieto často gigantické bytosti ovládajú mnohé čary, ba ovládajú či až stelesňujú prírodné živly.
Obri vraj existovali už na počiatku svetov, kedy im bohovia zverili strážiť ich hranice. Vláde bohov sa však vzopreli, ale boli porazený a vyhnaný do vzdialených svetov. Je však možné, že niektorí z nich sú stále tu. My sa po nich prechádzame a žijeme na ich chrbtoch.
OBOR, volaný aj ako zruta, ozruta, obluda, neraz prijíma za svoj vzhľad podobu okolia. Často ide o obrovské bytosti, ktoré sa svojim vzhľadom neraz ponášajú na človeka.
Môžu však mať telo človeka so zvieracou hlavou, ako aj naopak, ľudskú hlavu s telom zvieraťa. Gigantickí obri spočiatku vekov vyzerajú ako skalné pohoria. Okrem takýchto kamenných obrov legendy rozprávajú aj o obroch z ľadu, lávy a ohňa. Nehodno zabudnúť ani na tých obrov, čo sa nasťahovali do hlbín mora.
Obri môžu byť tak bytosti jednoduché, prosté či až sprosté, ale i bytosti múdre, zručné v kováčskom remesle, stavebníctve či čaroch. Sú opisovaný ako škaredé bytosti s veľkým nosom, krivými zubmi, s pazúrmi či rohmi. Ich koža býva zelená, šedá, ba i modrá, často posiata bradavicami. Môže byť aj šupinatá, alebo celá zarastená s dlhými chlpmi. Takéto obludy sú zväčša odeté do handier, zvieracích koží a žijú v temných jaskyniach. No nájdu sa aj obri krásni, vznešení, ktorí bývajú v prekrásnych horských palácoch.
Slovania okrem obra ako takého poznali aj kamennú bytosť volanú ako ZRUTA. Niektoré boli maličké ako kamienok v potoku, iné väčšie ako dom a tie boli volané Ozrutami. Telo nemali z mäsa a kostí, ale z kameňa. Iné národy tieto bytosti poznajú aj ako goblini alebo trolovia.
Určite ešte mnoho podivných obrovských besov poznali naši predkovia, jedným z nich je GRGALICA - mala čierne čaptavé nohy, ruky ako lopaty, driek ako sud, plecia široké ako posteľ a na nich, akoby bez krku bola hlava ako vedro. Oblečená bola v handrách. Prsníky mala prevesené cez plecia a používala ich ako zbraň na hrdúsenie ľudí.
Obri môžu byť niekedy človeku nápomocní, ak osoba stretnúca sa s obrom je múdra, a spravodlivá, dokáže odpovedať na ich hádanku, či splniť nejakú ich úlohu. Častejšie sú však v legendách protivníkmi, ktorých je potrebné premôcť. Víťazstvo nad obrom symbolizuje podrobenie si prírodných živlov, či presilou nepriateľa.
Na zvíťazenie nad obrom bolo potrebné použiť bylinku ktorou je černica, tá dokázala spútať nejednu čarodejnú bytosť, aj obra. Potom stačilo, aby na obra zasvietilo vychádzajúce slniečko a obor skamenel.
Silu obra môžeme hľadať v samotnej bohyni Mokoš. Taktiež aj skrz božstvá ako Svetogor, čoby stelesnenie zemskej tiaže a jeho ženu Maguru, božskú matku hôr a obrov. K vodným obrom, či tým tvorených z ľadu, majú blízko božský vládcovia vôd Vodan a Diva.
VIAC V KNIHE: