Matička Zem je všade okolo nás, všetko pochádza z nej a časom sa do nej aj navráti. Verí sa, že aj samotný človek bol z nej stvorený. Zem bola vnímaná ako božská bytosť MOKOŠ. V Matičke Zemi ako v bohyni Rožanici vnímame okrem stelesnenia prahmoty nášho sveta aj prepojenie s časom a osudom. Udržiava večný proces sadenia, rastu, dozrievania a následnej žatvy, po ktorej znovu nasleduje sadenie, aby bol zachovaný kolobeh života a smrti. Matka Zem je archetypom plodivej ženskej energie, tvorivosti, stability a blahobytu. Na druhej strane je aj bytosťou s vlastnosťou pohltiť, vstrebať a rozložiť všetko živé i neživé.
Bohyňa je zobrazovaná s plnými ženskými tvarmi, odetá v tmavých, no teplých farbách. Jej na pohľad skromné šaty sú ozdobené prekrásnymi šperkmi zo zemských pokladov. Na jej hnedých vlasoch spočíva prekrásna zlatá trblietavá koruna, ozdobená drahými kameňmi. Jej husté vlasy sú často zapletené do vrkočov.
Naši predkovia verili v posvätnosť zeme, ktorá sa prenášala aj na určité miesta, ako sú vrcholky hôr, hlboké jaskyne či prepadliská. Takéto miesta volané ako miesta sily, vznikali prirodzene tam, kde Matka Zem prejavovala svoju moc, alebo v dôsledku blesku, pádu meteoritu či pôsobenia iného božstva. Miesta sily môžu vzniknúť aj pôsobením človeka a to či už očarovaním, ale i udianím sa významnej udalosti na danom mieste. Za miesta sily sa považovali aj krížne cesty a samozrejme to boli aj pohrebiská.
Zem sa využívala v rôznych čarodejných praktikách. Pri zemskom ochrannom rituáli sa objekty obsypávali posvätnou zemou, prípadne soľou, alebo sa posvätenou kriedou kreslili ochranné kruhy či znamenia. Zem sa používala aj v očistných rituáloch. Ak nejaký predmet bol zakliaty, zakopal sa, aby z neho Zem vysala kliatbu. Rovnako sa zakopávali aj predmety, ktoré potrebovali získať zemskú silu.
Častým obetným rituálom za účelom ochrany, liečenia, ale i ako poďakovanie za božské požehnanie, úrodu alebo splnenie želaní bolo zakopanie obetiny alebo jej vhodenie do neprístupnej priepasti, zemskej diery či jaskyne.
Medzi čarodejné techniky patrilo aj vytváranie figúrok z hliny, slamy alebo z cesta. Do takej figúrky bola rituálne vnesená identita očarúvaného. Čarodejné figúrky slúžili pre agrárne a lovecké čary, ale aj pre ľúbostné, liečiteľské či škodlivé čary.
Zem ako nástroj čarovania v podobe kameňov, minerálov či soli bola častou, súčasťou rituálov a obradov. Nemôžeme zabudnúť, že aj za všetky liečivé a magické rastliny vďačíme práve Matke Zemi.
Naši predkovia však prejavovali svoju veľkú úctu aj k samotnej pôde, napríklad rituálnou orbou a zaorávaním obetín do prvej jarnej brázdy. Ďalším významným obradom bolo obetovanie štipky alebo kvapky z každého jedla či nápoja, spojené s rozjímaním a poďakovaním za dary Matky Zeme.
Mokoš, bola vnímaná ako matka mnohých slovanských božstiev a čarodejných bytostí. Najmä bohov a bytostí hôr, podzemia, lesov, polí i lúk.
