V prastarom duchovne Slovanov by sme dnes mohli považovať princíp rovnováhy za jeden z najzákladnejších. Aby pohoria i podzemie, lesy a lúky neboli ovládnuté len divokými besmi, nachádzajú sa tu aj dobroprajné bytosti, ktorým bola bohmi zverená moc nad nimi, ba dokonca aj moc nad samotnými prírodnými živlami. Boli to lokálne panie a páni čarodejnej prírody.

Bytosť, ktorá sa zväčša zjavuje ako babička s otepou raždia na chrbte, bola nazývaná aj MAMUNA, častejšie však LESNÁ STARENKA. V predstavách Slovanov bola lokálnou paňou lesov a lúk. Podobne aj LESNÝ DEDO, najčastejšie známy ako LESOVIK, nazývaný tiež Boruta, Gorianin či Krakonoš, bol považovaný za lokálneho pána lesa.

Lesovik je deduško zahalený do zeleného či hnedého plášťa s klobúkom na hlave. Z jeho brady a fúzov neraz trčia konáriky a lístky. Zvyčajne sa podopiera o vyrezávanú palicu, ktorá je symbolom jeho čarodejnej moci.

KRAKONOŠ, pôvodne však Rýbrcoula, pán hôr a lesov z českých Krkonoš, je oproti bežnému zobrazeniu Lesovika, čoby starého deduška, skôr zobrazovaný ako statný bradatý chlap, horal, takmer obor, stále však odetý do plášťa s klobúkom a čarodejnou palicou.

Nielen v tradícii našich predkov, ale aj ľudia prechádzajúci neznámym lesom, najčastejšie pastieri, prinášali obety lesným duchom v podobe chleba a soli. Lovci si zas uctievali duchov lesov kúskom z ulovenej zveri či trochou krvi, do ktorej bola namáčaná vetvička stromu. Tento zvyk sa zachoval u poľovníkov do dnešných čias.

Vo svojej podstate sú lesní duchovia ako Mamuna i Lesovik, a to aj v podobe Krakonoša, k ľuďom dobrotiví, no ich postoj k nim je ovplyvnený správaním samotných ľudí. Hoci môžeme povedať, že ide o lokálne bytosti, ktorým bola zverená starostlivosť o okolité lesy a lesné lúky, sú tieto bytosti obdarené veľkou čarodejnou mocou. Dokážu sa premeniť na hocijaké zviera či strom a majú tiež moc nad prírodnými živlami a počasím. Dokonca majú moc nad životom a smrťou, teda dokážu liečiť rôzne choroby, ale vedia ich aj privodiť.

Nemajú radi hluk, najmä pískanie v lese. Človeka za to častokrát môžu vtipne vytrestť. Omnoho bezľútostnejšie môžu potrestať pytliakov a zlodejov dreva, najmä ľudí, ktorí nemajú les v úcte.

Naopak, lokálni páni lesa sú nápomocní ľuďom v núdzi a tým, na ktorých bolo spáchané bezprávie a krivda. Stratených, ktorí prejavia úctu a požiadajú ich o pomoc, ľahko privedú na správnu cestu. Prosbu o pomoc im bolo možné zanechať na kúsku kôry.

V slovanskom bájosloví sa dajú nájsť aj protipóly Mamuny a Lesovika v podobe lesných stríg či strigôňov, nachádzajúcich sa uprostred temných lesov v perníkovej chalúpke alebo chalúpke na stračej nôžke. Najznámejšou z nich je veterná baba Jaga.

Svetogor a jeho žena Magura sú považovaní za vládcov hôr, lesov a lúk, a dá sa povedať, že sú to práve oni, kto rozdelil svoju vládu medzi lokálnych pánov a panie hôr, lesov a lúk.