Naprieč celým, a teda aj slovanským svetom, môžeme nájsť čarodejné bytosti hada a jeleňa. Obe tieto bytosti majú okrem nesmiernej čarodejnej moci aj dar veľkej múdrosti a vševedomosti. Hádam aj preto sú had, rovnako ako jeleň, často zobrazovaní pri mýtickom strome života či pri studnici múdrosti, nachádzajúcej sa v jeho blízkosti.
Slovanský boh hôr, lesov a vládca lovu Svätogor často zobrazovaný s parožím na hlave podobne ako keltský boh prírody Cernunnos, ktorý obklopený zvieratami drží v jednej ruke náhrdelník a v druhej rohatého hada. Už pri tomto spôsobe zobrazenia jeleňa a hada je zjavný veľmi prastarý archetypálny motív božstva s parožím či rohmi, ako aj archetyp samotného hada. S určitosťou môžeme povedať, že HAD SO ZLATOU KORUNKOU na hlave a JELEŇ ZLATOPAROHÝ rovnako symbolizujú vládcov hôr a lesov, dokonca môžu byť považovaní aj za stelesnenie samotného Svätogora.
Had a jeleň však medzi sebou predsa len majú jednu zásadnú odlišnosť. Zlatoparohý jeleň je považovaný za čarodejnú bytosť zeme, prepojenú aj so slnečnou či ohnivou symbolikou. Jeho parožie sa dá pripodobniť k žiarivým paprskom slnka či ohňa. Mnohokrát je čarodejný jeleň zobrazovaný, ako medzi svojimi parohami nesie slnko, prípadne hviezdu alebo iný čarodejný symbol.
Naopak, had je okrem zeme symbolicky spätý aj s vodou, jej silou a tajomstvami. Nakreslená vlnka môže rovnako dobre predstavovať vodu, kopce, ale aj hada.
Tento rozdiel medzi hadom a jeleňom symbolizuje konflikt medzi ohňom a vodou, či svetlom a tmou. Ich spoločné atribúty, môžeme vnímať ako protiklad, no aj ako prepojenie, vytvárajúce posvätnú rovnováhu sveta či celého Všehomíra.
Obe tieto čarodejné bytosti predstavujú kolobeh života a smrti. Tento kolobeh znovuzrodenia je u hada symbolizovaný zvliekaním kože, u jeleňa je to parožie, ktoré je na sklonku zimy zhadzované a každú jar sa znovu obnovuje.
Ďalším spoločným rysom oboch týchto čarodejných zvierat je, že hovoria ľudskou rečou a často sú sprievodcami na čarodejných cestách do iných svetov, najmä do sveta predkov. Niekedy predkov aj zosobňujú alebo od nich prinášajú radu či posolstvo. Dokonca neraz sú poslami samotných bohov.
Inštinktívny strach človeka z hada je vo všeobecnosti hlboko zakorenený a je príčinou jeho zbožštenia, príčinou toho, že je jedným z najsilnejších archetypálnych symbolov, a to ako symbol znovuzrodenia a liečenia, ale i ako temný symbol zla, no rovnako často aj ako pozitívny symbol šťastia a životnej sily.
Čarodejná bytosť v podobe jeleňa či lane je známa v spojitosti s mnohými božstvami, lovu ale i plodnosti. Jeleň mal vo všeobecnosti ochranný význam a jelenie lebky či samotné parožie boli súčasťou rituálnych masiek, totemov či amuletov. Jelenia koža slúžila pri čarodejných obradoch na získanie rýchlosti pri cestovaní v iných svetoch. Jeleň ako kultové a obetné zviera bol jednou z najvýznamnejších možných obetí. Hádam aj preto sa dodnes v Čechách a Poľsku pečie pečivo v podobe jeleňa, ktoré mohlo a môže nahrádzať jeho živé obete pri obradoch.
Symbolika čarodejného lietajúceho jeleňa, prípadne soba, sa zachovala do dnešnej doby v spojitosti so Santa Clausom.
Podobne ako pri Lesovikovi a Mamune, aj Svetogor svoju vládu nad horami, lesmi a lúkami presúva na tieto čarodejné bytosti, dokonca sa do nich neraz prevteľuje.
