WeleslaW

Za dávnych čias sa rok delil len na leto a zimu, ktorým vládli bohyne Živa a Morena. Neskôr k tomuto deleniu na dve časti pribudli ešte dve prechodné obdobia, ktorými sú jar a jeseň. Práve nad týmito daždivými, mokrými, sychravými a veternými ročnými obdobiami bola zverená moc dvom dcéram Striboga a bohyne Pizmar a to bohyni jari - Vesne a bohyni jesene - Oseni.

VESNA, volaná aj Dolja či Dodolja, je ako každá veterná bytosť bohyňou šantivou, veselou, ale aj premenlivou. Táto večná figliarka sa stala bohyňou jari a je považovaná za bohyňu životnej sily, života a vody, znovuzrodenia a obnovy sveta, ako aj umenia a zábavy.

Jej krása, večná mladosť, jasné zlatisté vlasy splývajúce až po pás, zelené oči a stály úsmev na tvári dokázali zviesť aj samotného boha Perúna, ktorý sa stal jej mužom.

Vesna, ako veterná bohyňa, býva často zobrazovaná ako okrídlená bohyňa, oblečená do jemno zelených šiat s vencom jarných kvetov na hlave.

Jej dvojča OSEŇ síce krídla nemá, no dokonca sa stala bohyňou často neviditeľnou. Občas sa však zjaví v šatách hnedej farby, bohato vyšívaných zlatom a meďou. Vtedy má svoje hrdzavé vlasy zopnuté vencom z opadaného lístia, klasov a vlčích makov.

Oseni bola zverená starostlivosť nad obdobím nazývaným jeseň a stala sa tiež bohyňou spánku a snov. Jej veterný nepokoj sa prejavuje v kreativite, a preto môže byť považovaná aj za bohyňu umenia.

Mnoho detí mal Stribog po celom svete, medzi veterné bytosti z iných kultúr, ktoré je treba ako príklad spomenúť, patrí DŽIN. Táto čarodejná veterná bytosť pochádza z prostredia púští. Príbehy o nich k našim predkom priniesli arabskí obchodníci a cestovatelia. Rozpráva sa o nich ako o veterných bytostiach, ktoré boli uväznené do lámp a fliaš, čím boli odsúdené plniť želania svojich majiteľov.

 V skutočnosti boli džinovia veľmi slobodné čarodejné bytosti, vznášajúce sa ponad savany a púšte. Ich dymové telá boli telami bojovníkov, no neraz aj rôznych príšer.

Stribog neraz zviedol aj ľudskú devu, veď samotná Pizmar, matka Vesny a Osene, je toho dôkazom. Tak sa mohli narodiť ľudia obdarení čarodejnými silami. Tieto svoje sily však vedel taký ZDUCHAČ využiť najmä počas spánku, keď jeho duša a vedomie dokázali opustiť telo. Po opustení tela,  sa zduchač premenil na dymové mračno, ktoré malo ruky a ľudskú tvár.

Človek - zduchač svoje schopnosti zvyčajne využíval na boj so zlými bytosťami, ako aj na ochranu svojej obce pred ničivými poveternostnými podmienkami. Ich umenie spočívalo v ovládaní búrkových mračien, krupobití, víchric alebo prívalových dažďov, ktoré dokázali premiestniť ďaleko od svojich dedín a polí.

No ich moc mala aj temnú stránku, zduchač mohol ničivé sily presunúť aj na územie iného zduchača, aby priviedol skazu tam.