Mnoho čarodejných bytostí za dávnych čias obývalo vody riek, potokov, jazier, studničiek ale aj bažín a močarísk. Práve im, bola často krát okrem vody samotnej, vzdávaná úcta prostredníctvom obradného vhodenia obetín do vôd.
Naši predkovia verili, že každý prameň, vodné žriedlo či prírodná studnička má svoju čarodejnú bytosť, ochrancu, svojho VODNÉHO DUCHA - vodného sejnu, podobne ako ho má každý strom či rastlina. Takáto bytosť, bola najčastejšie vnímaná ako starec s dlhými bielymi vlasmi, fúzami, bradou.
Niekedy strážkyňou mohla byť aj bytosť v podobe vysokej bielovlasej ženy a v takom prípade sa vravelo, že takýto prameň stráži vodná SAMOVÍLA.
Takéto bytosti boli považované za veľmi múdre až vševediace, ktoré neraz mali liečiteľskú moc.
Slovania, a určite nielen oni, už odpradávna poznali liečivé vlastnosti minerálnych vôd. Chorí prichádzali k žriedlam týchto vôd, aby sa liečili ich minerálnou vodou - pitím, kúpaním, prípadne obmývaním. Okrem znalostí liečivých vlastností vody, ba dokonca i vodnej pary v takzvanom parnom kúpeli, naši predkovia oddávna poznali i v liečivú moc bahna.
Čo sa týka parného kúpeľa ten bol zasvätený vodnej bytosti s mocou liečiť známej ako BANNIK. Jeho čierny chlpatý a ušmudľaný zjav tomu síce veľmi nenasvedčoval, ale svojou čarodejnou a liečivou mocou rád pomáhal naším predkom a bol nimi považovaný za bytosť telesnej očisty a ozdravenia.
Samozrejme neradno zabudnúť na vodnú bytosť, ktorú pozná hádam každý a tou je ZLATÁ RYBKA. Tá prekvapivo nie je stelesnením, či premenou nejakého božstva a ani nepredstavuje bytosť, ktorej je zverená vláda nad živlom vody. Zlatá rybka je čarodejnou bytosťou obdarenou ľudskou rečou, ktorá má moc plniť želania, ale zvyčajne iba tri.
