Naši prapredkovia vnímali osud nielen ako nevyhnutný sled udalostí, ale aj silu, ktorá sa prejavovala prostredníctvom božstiev a čarodejných bytostí, strážiacich ladnosť a neustále plynutie času a opakovanie cyklických dejov. Slovania verili, že ich životy sú utkané v tkanive Všehomíra a vedené mocnými silami, ktoré určovali nielen ich šťastie a nešťastie, ale aj prirodzený chod sveta.
V náboženských predstavách slovanských predkov sú často zobrazované dve bohyne DOLIA a NEDOLIA, spojené s vierou vo vopred stanovený priebeh alebo naplnenie dávno určeného osudu či činu, jednoducho povedané, s osudom.
Dolia, inak nazývaná aj Serenča - Šťastena, bola krásna deva odetá do zlatých šiat, ktorá prinášala šťastie, úspech, dostatok a radosť.
Naopak Nedolia, teda Neserenča - Nešťastnica, sa objavovala v podobe ohyzdnej stareny a prinášala nešťastie, úzkosť a žiaľ, často sprevádzaná besmi chorôb, strastí a nehôd.
Tieto dve sestry boli dcérami boha USUDA, Ten bol u Slovanov vnímaný v podobe starého sivovlasého deda s dlhou bielou bradou, odetého do hnedozeleného rúcha opierajúceho sa o palicu a v druhej ruke držiaceho hrubú knihu alebo tkáčsky člnok. Usud, syn bohyne Mokoš, vie, ako a čo bolo, ale i to, ako a čo sa stane, lebo je to on kto tká nekonečnú tapisériu života a píše knihy osudu.
Podľa náboženských predstáv Slovanov tapiséria osudu je utkaná z nití, ktoré upriadli Dolia, Nedolia a samotná Mokoš, teda tri slovanské sudičky - ROŽANICE. Osud votkaný do takejto tapisérie je zväčša nemenný, no niekedy sa môže stať, že rožanice poprehadzujú nite osudu a tak to, čo bolo vopred utkané, sa nakoniec nestane.
Ako rožanice – sudičky boli vnímané aj ďalšie bohyne ako Lada, Živa ba i samotná Morena. Verilo sa že tieto tri, sedem či až dvanásť sudičiek prichádzalo po narodení dieťaťa aby mu nadelili jeho vlastnosti a osud. Aby bola ich veštba priaznivá, usporadúvala sa po vádzke hostina, kde bol pre ne pripravený stôl s obradným pohostením.
Na čele rožaníc stála samotná bohyňa Mokoš, ktorú Slovania považovali nielen za bohyňu Zeme, ale aj osudu a veštby. Mokoš bola udržiavateľkou večného cyklu sadenia, dozrievania a žatvy a zároveň bola spojená s časom a osudom.
VIAC V KNIHE:
ČARODEJNÉ BYTOSTI STARÝCH SLOVANOV
