WeleslaW

Podľa náboženských predstáv Slovanov bola moc nad časom, striedaním ročných období a poriadkom pohybu vesmírnych telies zverená božstvu menom Planetník. Toto božstvo bolo vnímané ako plešatý starec s dlhou bielou bradou, zahalený v čiernom kabáte. V rukách často drží presýpacie hodiny alebo lampáš. Často ho nazývali aj POREBOG či Časbog. Práve on určoval, kedy nastanú rovnodennosti, slnovraty a všetky významné posvätné dni.

Jeho pomocníkmi sú takzvaní DVANÁSTI MESIAČIKOVIA. Týchto dvanásť starcov podľa legiend sedí na vrchole posvätnej hory Altyr a striedajú sa na tróne, čím zabezpečujú neustály kolobeh roka.

Porebog dozeral, aby na oblohe sa v správny čas objavil jeden z TROCH SLNEČNÝCH JAZDCOV. Prvý, strážca úsvitu SVANTOVÍT, prichádza na bielom koni, druhý, samotný DAŽBOG, na koni zlatom a tretí jazdec DIJ, prinášajúci tmu, cválajúc na čiernom koni.

 Taktiež mal na starosti striedanie fáz mesiaca, aby dávali správny rytmus životu. On odovzdával žezlo bohyniam ŽIVE – letu a MORENE – zime. Časom k obdobiam leta a zimy pribudli ďalšie dve obdobia, tak žezlo preberali aj bohyne VESNA – jar a OSEŇ – jeseň.

Okrem ženských božstiev boli tieto slnečné obdobia pripisované aj božským vteleniam boha slnka Dažboga. KOLIADA je jeho vtelenie do podoby batoľaťa, božiča zimného slnka. Ako jarné slnko sa Dažbog vteľuje do božského mladíka menom JARILO. Keď rok vrcholí v letnom slnovrate, nastupuje ďalšie jeho vtelenie, boh KUPALO. Skôr ako príde zima, na slnečný trón si sadne SVANTOVÍT, ktorý je taktiež jeho vtelením.

U slovanských predkov deň začínal zjavením bohyne menom ZORA, niekedy nazývaná aj Zornička, či Rannica. Táto krásna dcéra temného boha noci Dija, bývala odetá do žiariacich žlto-červených šiat.

Svitanie je často časom, do kedy je potrebné splniť hrdinskú úlohu alebo odolať temným silám. Západ slnka bol naopak časom, kedy začínali ožívať temné bytosti.  V minulosti boli deti strašené, že ak sa budú po zotmení túlať, príde pone SÚMRAČNICA, ktorá je síce rovnako krásna a podobne odetá ako Zora, ale je zlej a temnej povahy.

Ďalším čarodejným okamihom bolo zjavenie prvej hviezdy na nočnej oblohe. Tá bola zosobnená ďalšou Dijovou dcérou, nazývanou VEČERNICA. Opisovaná bola ako prenádherná bytosť, stelesňujúca ženskú krásu. Bývala mierna a nápomocná človeku.

 Naopak jedna z čarodejných bytostí volaných NOČNICE, jej sestra POLNOČNICA, odetá do čiernych šiat vyšívaných striebornými niťami, je zosobnením čarodejného okamihu, kedy sila temna vrcholila, teda polnocou.  Rovnako ako Súmračnica, ani Polnočnica nie je k ľuďom priateľská. Často, ako manželka Smrťa, svojim zjavením oznamuje príchod okamihu smrti.

Jej časovým náprotivkom je čarodejná bytosť nazývaná POLUDNICA, ktorá, hoci je dcérou Dažboga, nebola stelesnením dobra. Tradovalo sa, že sa zjavuje na poli ako zhrbená starena, niekedy premenená v krásnu devu s kosákom v ruke, určeným na vykonanie trestu za poludňajšiu prácu. Bývala sprevádzaná svorkou siedmich čiernych psov.

Zlým znamením bolo aj zjavenie sa aj jej syna ako bledej, vyziabnutej postavy chlapca odetého iba do bielej potrhanej košele, nazývaného POLUDNÍČOK.