Prastarí Slovania a nielen oni, sa riadili v živote a najmä v hospodárení tým, čo mohli pozorovať na oblohe. Na základe polohy nebeských telies sa určovalo, kedy má nastať ten ktorý posvätný sviatok, a hlavne sa podľa toho riadil hospodársky rok.
Podobne ako v mnohých starodávnych kultúrach, aj pre Slovanov bol čas nekonečný a plynul v kruhu. Tento slnečný kruh bol v rámci jedného dňa rozdelený na niekoľko posvätných okamihov, ako svitanie, poludnie, súmrak a polnoc.
Podobne aj kolo roka bolo rozdelené na ročné obdobia, ktoré boli vymedzené hlavne slnovratmi a rovnodennosťami, ako aj hlavnými posvätnými sviatkami ako Hromnice, májová Noc ohňov, Dožinky, Zádušnice a mnohými ďalšími sviatkami, ktoré mali úzky súvis s vegetačnými cyklami.
Takéto rozdelenie kruhu času v podstate vytvorilo slnečný kalendár. Avšak pre našich predkov bol veľmi dôležitý aj lunárny kruh času, ktorý bol rozdelený na obdobia určené pohybom mesiaca a zmenou jeho fáz.
Okrem slnečného a mesačného kalendára sa naši predkovia riadili aj pranostikami. Pranostika je v podstate veštba či predpoveď, ktorá sa cyklicky opakuje na základe pozorovaní a životných skúseností predkov.
V náboženskej tradícii starých Slovanov však veštby nesúviseli len s časom, ale aj s vierou vo vopred stanovený priebeh udalostí či činov, teda s osudom.
V slovanskej tradícii pre denné či ročné okamihy, ale aj osud, existovalo niekoľko božstiev a čarodejných bytostí.
