Za domácu čarodejnú bytosť boli v dávnych dobách považované rôzne zvieratá a to tie, ktoré sa vyznačovali nejakou zvláštnosťou. Buď mali netradičné sfarbenie, nejakú abnormalitu, či znetvorenie. Ak sa tieto bytosti zjavovali vo svojej čarodejnej podobe, potom to boli bytosti podobné škriatkom, no vždy s nejakou odlišnosťou. Najvýraznejším znakom týchto bytostí bývali ich oči, ktoré mali najčastejšie zreničky podobné hadovi alebo mačke.
DOMOVNÍK a KOROGUŠA boli čarodejné bytosti domova, najčastejšie v podobe malých chlpatých škriatkov, sídliacich v blízkosti pece. Ich vtelením do nášho sveta bol kocúr, kurča či netopier. Niekedy to mohol byť salamander, inokedy had sídliaci pod prahom domu, prípadne pod ohniskom alebo pecou.
Ak išlo o hada, takáto bytosť bola často známa ako HADOVIK. V slovanskom prostredí bol had veľmi častou domácou čarodejnou bytosťou, najmä ak bol šedý alebo biely. Had alebo hadovik bol neraz stelesnením prvého gazdu rodiny.
Naši predkovia vnímali aj čarodejné bytostí, ktoré boli domovníkovími pomocníkmi a boli im zverené osobitné úlohy. Napríklad CHLEVNÍK sa staral o chliev a zvieratá v ňom. HUMNÍK dozeral na to, aby sa myši nedostali do sýpok, aby seno, či slama nezatuchli v senníku, drevo nezpráchnivelo a z pivnice nič z uskladneného nezmizlo, či sa nepokazilo.
V plejáde ochrancov domova by sme našli mnoho rôznych pomenovaní a zobrazení domácich bytostí, ako napríklad kikimora, šotek, pikulík, vincúrik, zmok. V zásade mali všetky tieto bytosti podobný vzhľad a rovnakú úlohu – starať sa o domácnosť a hospodárstvo a ochraňovať ich pred chorobami a zlými čarodejnými bytosťami. Samozrejme, všetky čarodejné bytosti domova boli, obdarené čarodejnými schopnosťami.
Niekedy sa mohlo stať, že do domácnosti alebo na hospodárstvo sa vkradla bytosť, ktorej poslaním bolo škodiť. Potom sa záhadne strácali veci, prichádzali pohromy i choroby. To sa mohlo diať nielen preto, že do domácnosti prišla cudzia čarodejná bytosť, ale niekedy to mohlo byť zapríčinené aj rozhnevaním bytosti, ktorá bola pred časom rodine nápomocná.
V oboch prípadoch bolo potrebné si takúto bytosť uzmieriť, v horšom prípade ju vyhnať. Na uzmierenie niekedy stačila úprimná modlitba, rozjímanie a uvedomenie si svojich chýb. Najčastejšie však bolo potrebné škodiacej bytosti priniesť obetiny v podobe misky s mliekom, kašou či kúskami bieleho chleba alebo koláča na domáci oltárik. Na vyhnanie škodiacej bytosti bolo potrebné vykonanie čarodejného obradu.
Takýto obrad, ktorého súčasťou bývalo vydymovanie, vykropovanie, obchádzanie obydlia, ale aj hospodárskych budov a natieranie rámov dverí a okien rôznymi čarodejnými prostriedkami, mohol vykonať samotný gazda, no niekedy bolo nutné privolať kolduna.
Najbežnejšími ochrannými prostriedkami boli vysvätená krieda, cesnak či cibuľa. Ochranné obrady, ktoré mali zabrániť príchodu škodiacich bytostí, sa vykonávali najmä počas rôznych sviatočných dní v roku.
Domáce čarodejné bytosti zastupovali najmä predkov, ako aj boha Velesa či Mokoš, ale aj samotného Roda, Ladu, Svaroga a v neposlednom rade aj Perúna.
