WeleslaW

Verte či nie bol to práve sviatok Valentína, ktorý mi pripomenul,  že už je čas. Ono je to vlastne taký medzičas. V tomto období naši predkresťanskí predkovia slávili Velesov deň a po ňom ešte jeden sviatok Svaroga, ktorí kresťania poznajú ako "Popolcová streda."

Dni sa viditeľne rozjasňujú a obdobie fašiangov končí s istotou prichádza jar. Predtým však je dobre porozmýšľať a porozjímať, stíšiť sa.

Kým však je uhasíme starý  ohňa, ktorý nás ohrieval celú zimu, vyčistíme popol ohniska a založíme nový oheň, a to aj v duchovnej sfére. Bolo by fajn ešte naposledy si dobre zavystrájať a popri tom vykonať pár dôležitých obradov.

Tak tu máme  Turoňov deň (cca 12.2), tak ako počas celých fašiangov, bolo obdobím bujarých osláv a sprievodov v rôznych maskách, aj na ich konci sa usporiadúval sprievod,  kde na jeho čele šla maska Turoňa. Rohatá maska Turoňa má  zjavne meno odvodené od tura, čiže býka, a stelesňovala pravdaže samotného Velesa. 

Zjavným a predsa skrytým účelom  tohto sprievodu vykonanie obradu požehnania domu, dvora, gazdovstva. Kričalo sa: „Turoň, poď sem, ja ťa učešem!“ Privolaný Turoň čo najviac poskakujúc, zvoniac zvončekmi zavesenými na rohoch,  vrážajúc do účastníkov sprievodu, vbehol do dvora. Tam na neho už čakala ďalšia sprievodná maska, ktorá Turoňa obradne zastrelila a následne bol Turoň na hnojisku obradne podrezaný.  Jeho sadlo, pravdaže hnoj z hnojiska ktorý  posvätením získal čarovnú moc, bolo vložené do vedra. Do hnoja sa ešte zvykol zapichnúť prútik, ktorého švihnutím sa Turoň znovu oživil to  malo  predstavovať aj nadchádzajúce znovuzrodenie prírody.  Samozrejme nebol to tak úplne koniec ešte je tu Popolec.

Popolec, ale aj celé nasledujúce obdobie, vrcholiace jarnou rovnodennosťou, by mohol  byť zasvätený práve  Svarogovi, nebeskému kováčovi a tvorcovi všehomíra. Sviatok Popolec, ktorý sa nám zachoval ako kresťanská popolcová streda. 

Samozrejme bez tancovačky by to nešlo. Počas tejto poslednej veselice  pred samotným Popolcom sa okrem obradného tanca, vyykonával aj obrad holenia pintárov. O polnoci však s príchodom masky smrti, bola veselica obradne ukončená, ako aj celé obdobie fašiangov. Pôvodne sa pravdepodobne v tento čas vykonávali symbolicky pohrebné obrady, spojené so zapálením pohrebnej  hranice či vatry.

A ako to všetko vlastne súvisí s Valentínom?

No  v tento čas vraj  sťahovavé vtáky sa chystajú na odlet domov,  teda k nám. K tomu vraj, tie vtáky ktoré tu už sú, začínajú opravovať a zakladať nové hniezda. Jednoducho čas na sobáš. Samozrejme 1+1 (muž a žena či?). No a tak tu máme Valentína.

Tento čas je v každom prípade posledným vhodným časom k rozjímaniu, lebo čochvíľa sa kolo znova o trochu otočí, váčky sa rozčvirikajú a príde jar. 

Viac v mojej knihe : KRUHY STARÝCH SLOVANOV (https://www.weleslaw.com/knihy/kruhy-starych-slovnov/)