WeleslaW

Už je čas. Nedávno nastal jeden z významných dní v roku - Deň jesennej rovnodennosti. Tento deň nebol pre našich predkov len obyčajným dátumom v kalendári, ale vyvrcholením celého obdobia s výrazným jesenným charakterom. Vysoká zver začína svoje nočné "koncerty", príroda sa mení pod dotykom jesene a odieva sa do hrejivých farieb. Zároveň cítiť, ako sa so západom slnka postupne ochladzuje.

Podobne ako predchádzajúcom období, aj počas jesenných sviatočných dní naši slovanskí predkovia smerovali svoje modlitby k poďakovaniu za zozbieranú úrodu a rozmnoženie statku. Nečudo, že sa toto obdobie stalo časom Hodov, Kermešov či Posvätenia, keď vrcholí celé agrárne obdobie. Úroda je zožatá a zozbieraná, drevo na kúrenie nachystané – ideálny čas na oslavy.

Obrady jesennej rovnodennosti boli zasvätené agrárnym božstvám, najmä Velesovi a Mokoši, ale aj Svantovítovi, ktorý v sebe spájal hospodárske, veštecké a vojenské, teda ochranné atribúty. Tento čas bol tiež venovaný Simariglovi, bohu ohňa a rodinného krbu. A teda súčasťou  jesenných osláv a obradov bolo aj zapálenie nového ohňa. Ten zvykol byť obradne prenášaný zo svätohája do ľudských príbytkov. Táto úloha často pripadla hlave rodiny, ktorá mala zapáliť nový oheň v rodinnom krbe.

Áno už je čas zapáliť oheň, hoci len sviečku, a pri jej plameni porozjímať nad uplynulým obdobím. Poďakujme za dary roka a pripravme sa na nasledujúce obdobie, ktoré prinesie nové výzvy a príležitosti. Jesenná rovnodennosť nám pripomína, že aj keď sa dni skracujú a chlad sa blíži, každý cyklus v prírode má svoj význam a krásu.