WeleslaW

MORENA predala vládu VESNE a tak je tu čas, kedy je zrejmé, že všetko v prírode akoby znovu ožíva, pučí a kvitne. Práve v tomto období, ktoré sa začalo jarnou rovnodennosťou naši predkovia slávili rôzne sviatočné dni a vykonávali mnoho  obradov. Tieto obrady boli spojené hlavne so zmenou ročného obdobia a začiatkom hospodárskych prác. Dokonca aj v dnešných dňoch slávime DEŇ VODY ako aj  DEŇ ZEME.

Spokojne môžeme tvrdiť, že tieto aj keď novodobé sviatočný dni, odrážajú hlboko zakorenenú ľudskú úctu k našej matičke Zemi - bohyni MOKOŠI ako aj vode stelesnenú bohyňou LADOU. V minulosti to však skôr ako presne stanovené dni  bola prvá polovica jarného obdobia, ukončená dňom volaným DEŇ HADA, po ktorom sa naplno začínajú poľnohospodárske práce

Tento sviatok je zasvätený božstvu JARILOVI,  ktorý ako stelesnenie jarného slnka v podobe veselého junáka  v  bielom  plátennom  rúchu  na  šedom  koni  s bosými  nohami, vencom z jarných poľných kvetov  na hlave, zlatým kľúčom, odomyká zem i vodu.

No ešte predtým ako bojovník v žiariacej zbroji s kópiou a zlatým štítom poráža temného draka NIJA, ktorého snahou bolo náš svet uvrhnúť do večnej temnoty. Možno aj vďaka tomuto vyobrazeniu prebral pokresťančením jeho funkciu svätý Juraj.

Do dnešných dní sa traduje, že sa  na Juraja sa zem otvára  a že do Jura nič nerastie, aj keby sa to kliešťami  ťahalo, po Jurajovi to i kladivom zatĺkať môžeš, rastu nezabrániš. Okrem rastlín sa na povrch predierajú aj živočíchy ako hady, jašterice či žaby. JARILO im v tento deň prepožičiava  čarovnú moc. Preto  sa tento deň volá DŇOM HADA. 

S týmto dňom či skôr obdobím je spojených mnoho čarodejných obradov, počnúc  vykiadzaniím obydlí a stajní, žeravým uhlím z jurskej vatry, posypanom rôznymi bylinkami, cez obradné obchôdzky okolo polí, sadov a vlastne celého hospodárstva s prosbou dobrej úrody spojeného so štrnganím kľúčov, až po obradnú kopuláciu gazdu s gazdinou na prvou orbou pooranej pôde. V neskoršom období tento akt bol nahradený symbolickou svadbou mužskej postavy v maske a dreveným falusom so ženou, ktorá imitovala graviditu a pôrod.

Za hlavný obradom tohto obdobia však môžeme považovať s úctou k bohyni MOKOŠ vykonanú a prvú jarnú orbu, počas ktorej sa do zeme zaorávali  škrupiny z kraslíc, alebo aj odložené omrvinky z veľko(denného)nočného stola. Samozrejme v neposlednom rade s úctou k bohyni  LADE sa vykonávali aj obradné čistenia studní, prameňov a vodných tokov. Veď ZEM a VODA bývala pre ľudí posvätná.

Želám vám, nech pre vás je zem i voda naďalej posvätná,  nech máte všetkého dobrého dostatku a zato len prejavte MOKOŠI, LADE i JRILOVI úctu vybehnite v niektorý deň do prírody a očistite nejaký kúsok zeme a kúsok vody od odpadkov ktoré sa tam dostali z neúcty  človeka k posvätnému životu.